ROZHOVOR!!!

Nedostatky z pohľadu hendikepovaného cestujúceho (rozhovor).

Pani Janka, ktorá je telesne ťažko postihnutá a je na vozíku mi podala svoj opis rizík vyplývajúcich pre hendikepovaných cestujúcich z dopravného procesu. Popísala mi jej zážitky z cestovania.

Keď cestovala pani Janka aj so svojim priateľom z Prahy do Brna stretli sa hneď s množstvom problémov. Hneď prvá jazda autobusom sa skomplikovala, keď Jankin priateľ upozornil vodiča na jeho nevhodnú „šialenú“ jazdu. Pri vystupovaní im vodič nechcel spustiť plošinu a hádal sa s Jankiným priateľom. Po príchode na nástupište ich pred vlakom síce čakala zdvíhacia plošina, no vo vlaku nebol radení bezbariérový vozeň. Na otázku prečo tomu tak nie je, dostali odpoveď: „Ak je to pre hendikepovaných ľudí, tak je to pre ľudí o barlách.“ V skutku to bola výborná výhovorka, keďže ľudia o barlách nepotrebujú širší uličky, osobitné miesto pre vozík, upravené toalety a po schodoch sa do vlaku síce z ťažkosťami, ale tiež dostanú. Jankin priateľ teda zobral Janku na ruky a odniesol ju do kupé. Vo vlaku bola silno pustená klimatizácia, takže trpeli chladom po celú cestu do Brna. Keď sa blížila ich cieľová stanica, sprievodca im nijak nepomohol. Dokonca to vyzeralo, že sa im vyhýba, nakoľko ho nemohli vôbec vo vlaku zastihnúť. Pripravili sa preto do uličky k dverám. Keď vlak zastavil zistili, že ich nik neočakáva. Jankin priateľ sa preto chopil opustenej zdvíhací plošiny, ktorá stála na okraji nástupišťa a za pomoci Jankiných rád sa im dokopy podarilo nakoniec úspešne vystúpiť. Vtedy sa tam objavil sprievodca a drzo sa spýtal či už môžu odísť s tým vlakom.

Pani Janka hovorí, že nemá moc dobré skúsenosti s cestovaním, ale tento príklad udáva ako najhoršiu cestu vôbec. Hovorí že nedostatky, ktoré sú v príbehu sa často jednotlivo ukazujú na iných cestách. Celkovo ale vidí cestovanie dobre, pretože sú ľudia väčšinou milí, nápomocní a doprava sa modernizuje a prispieva tak k vyššej kvalite prepravy.